Zlato – kov, ktorý je pevnou súčasťou našich životov. Obdarúvavame sa ním pri zvláštnych príležitostiach aj len tak pre radosť, takže šperky zo zlata zdobia naše prsty, krky alebo uši. Zlaté náramky či náušnice sú skrátka darčekom, ktorý vždy poteší. Ako to však bolo so zlatom v minulosti, poznáte jeho históriu?
Kde bolo, tam bolo… Bolo raz jedno zlato
Kedysi dávno sa šperky vyrábali z čistých kovov, ktoré sa získali priamo z ryžovania či ťažby. Až omnoho neskôr sa začali zlievaním drahých kovov vytvárať rôzne prímesy, aby sa docielila väčšia tvrdosť či zmena farby zlata. Nešlo však len o zlato, týkalo sa to aj iných kovov ako železo, oceľ alebo bronz.
Pokiaľ ide o označenie zlata, ktoré určuje jeho tvrdosť a ktoré poznáme aj dnes, teda karát, vzniklo v dávnych časoch, kedy sa používala dvanástková sústava. Karát sa však už vtedy chápal ako vyjadrenie rýdzosti, kvality zliatiny zlata. Označenie rýdzosti (kvality) zlata bolo od samého počiatku také, aké používame aj v súčasnosti, čiže 9 karátov (kt), 14 karátov či 18 karátov.
Karáty dnes
Dnes sa najčastejšie vyrábajú klenotnícke zliatiny s rýdzosťou 14 kt a 18 kt. Na Slovensku je najobľúbenejšie práve 14-karátové zlato. Náušnice z 18-karátového zlata sú pre mnohých Slovákov prepychom, avšak zlato 9- karátové považujú za menej kvalitné. S tým naopak Nemci nemajú žiadny problém a 9-karátových zlatých náramkov aj prsteňov u nich nájdete neúrekom. A v arabských krajinách sa nepredávajú zlaté šperky s menšou rýdzosťou než 18 karátov, pričom všetky nižšie rýdzosti, aj 14-karátové zlato sú považované za nepostačujúce na výrobu kvalitných šperkov.
Prímesy – zlato verzus iné kovy
Pri výrobe rôznych karátov zlatých šperkov sú okrem kvality zlata dôležité aj zvyšné kovy, ktoré určujú predovšetkým výslednú farbu šperku. Zlato 14-karátové môže byť vo výsledku žlté, červené, ale aj biele. Výslednú farbu udáva pomer pridaných zostávajúcich 10 dielov do celku 24. Možno ste nevedeli, že 14-karátové zlato je zmesou 58,5% zlata a 32% striebra.
Puncová značka
Všetky zlaté šperky musia byť podľa zákona označené puncovou značkou, ktorú v našich podmienkach vydáva Puncový úrad SR a výrobnou značkou, ktorá označuje výrobcu zlatého šperku.
Vedeli ste však, že tradícia „puncovať“ pochádza z 15. storočia? Už vtedy jeho výrobcovia označovali zlaté šperky rôznymi značkami, čím deklarovali svoje meno, miesto aj čas výroby. Dnes sa výrobky z drahých kovov musia označovať puncovou značkou a rýdzostným číslom, čo je ochrana najmä pre zákazníkov.
