Sexualita. Erotika. Pre niektorých prirodzená súčasť života, pre iných tabuizovaná. Niekto nemá problém porozprávať sa hoc aj s rodičmi o erotických poviedkách pri nedeľnom obede, niekto o erotických témach naopak nedokáže hovoriť ani so svojim partnerom.
V každom prípade, sexualita je našou biologickou súčasťou. Keď sa pozriete na malé deti, bez zábran skúmajú svoje telo. Žiadne dieťa sa za to nehanbí a koncept toho, že je to niečo o čom sa nerozpráva, niečo možno až zakázané, je získaný len výchovou a spoločnosťou.
V našej spoločnosti je totiž momentálne normálne sa o sexe nerozprávať. Hlavne tento dialóg neprebieha vo väčšine rodičovsko – detských vzťahoch. A to je veľká škoda hneď z viacerých dôvodov. Deti sú prirodzene zvedavé a sex ich samozrejme hlavne v období dospievania veľmi zaujíma. Ak s deťmi o sexe nebudeme hovoriť, všetko čo sa potom o sexe dozvedia pochádza z porna, ktorého je internet plný. A o negatívnych dopadoch porna snáď všetci dobre vieme.
Druhá vec je, že ak s nimi nebudeme viesť aktívny dialóg o čomkoľvek, čo ich zaujíma, obráti sa to proti nám. My neodpovedáme na to, čo chcú vedieť oni, oni neodpovedajú na to, čo chceme vedieť my. Vzájomná dôvera a spolupatričnosť je oslabená. Možno to bude znieť hlúpo, ale keď chceš, aby dieťa neohŕňalo nos, keď spolu idete vyberať novú turistickú obuv, odpovedz mu úprimne na to, čo je to orgazmus. Keď chceš, aby sa ti zverilo s tým, čo ho trápi v škole, nesnaž sa odbočiť od témy, keď sa ťa spýta na masturbáciu.
Dnes sú však našťastie aj takí rodičia, ktorí nemajú problém hovoriť s deťmi o sexe a erotike. Je ich stále hrozne málo, ale sú. Väčšinou však významne podotknú, že je to intímna a súkromná záležitosť… To mi príde samozrejme lepšie, ako sčervenieť od hlavy po päty a čo najrýchlejšie to zahrabať pod koberec.
Každopádne, vedeli ste, že existuje indiánsky kmeň, ktorí sa bežne miluje pred deťmi? Respektíve, môžu sa na nich chodiť pozerať a v podstate sa „učiť“. Vychádzajú totiž z toho, že sex je prirodzenou súčasťou ich žitia ako všetko ostatné. A keďže všetko dôležité sa učia pozorovaním svojich rodičov, nevynechávajú z toho ani túto časť ľudského bytia. Zdá sa vám to zvrátené a prekrútené? Priznám sa, že ani mne to nepríde úplne v poriadku. Som však z nášho sociálno-kultúrneho rámca, preto sú moje hodnoty a názory veľkou časťou ovplyvňované tým, čo si myslí naša spoločnosť. Tak možno ani s tým súkromím, to nebude tak „samozrejmé“ a „normálne“ ako sa v našej kultúre zdá.
